Duben 2009

4.Kapitola- Sen

30. dubna 2009 v 22:21 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  LiTtLe WriTeR
Stála som na opustenej čistinke. Sama. Nikde nebolo ani živej duše. Popravde, toto ticho a pokoj, ktoré túto čistinku zvierali do náručia, mi veľmi vyhovovali. Potrebovala som si po tom všetkom zhone, vyčistiť moju ešte vždy pomätenú hlavu. Odlet z tak milovaného Slovenska, prispôsobovanie sa novému prostrediu a čoskoro návšteva školy.
Šla som ďalej, stále hlbšie a hlbšie do lesa . Zvuk pukajúcich konárikov bol veľmi upokojúci. Šla som tak ďaleko, až som skončila na mieste obrastenom stromami. Tieto mohutné dreviny vytvárali pocit bezpečia a relaxu. Pozrela som sa na toto prekrásne miesto a mala som jasný cieľ. Bez rozmýšľania a bez uvažovania som si ľahla na vlhkú zem pokrytú machom a opadanou kôrou. Zavrela som oči. Vnorená do svojich myšlienok som prestala vnímať okolie. Prebudil ma až ten fakt, že niekto na mňa kričí. Ten hlas som odniekal poznala, no nevedela som ho definovať. Vyskočila som na rovné nohy a poobzerala sa. Otočila som sa okolo svojej osi, no na nebolo tam nič, nič čo by stálo za povšimnutie okrem krásnej prírody. Sklamaná v duši som si ľahla opäť do machu. Aj keď priznávam, veľmi neochotne. O pár minút som sa strhla zas. " Melissaaaaaa..." ozývalo sa navôkoľ prázdnym prostredím. "Nie, nikto tam nie je...." hovorila som si sama pre seba presvedčená, že vravím pravdu. Na moje veľké prekvapenie mi niekto poklopal po ramene. Bol to teplý dotyk, i keď bola pomerne zima. Mikla som sa a na tele mi naskočili zimomriavky. Pomaly som sa hlavou otáčala za prstami neznámeho. V duchu som si predstavovala iba jednu osobu. Bol to jediný človek, ktorý mi tu v Londýne urobil radosť. Aj keď som sa tvárila veľmi štastne, no zvykla som sa smiať so slzami v očiach a všetky svoje pocity zakrývať za úsmevom. Spadala som jeho siluetu a neskôr aj jasné obrysy jeho postavy. Na perách sa mi vyčaroval široký úsmev, ale narozdiel od ostatných, tento nebol hraný. Vstala som z vlhkej zeme a ako námesačná som išla za ním, za jeho svetlom, ktoré ma pohlcovalo. Bola som ním opantaná. Išiel stále ďalej a ja za ním. Nemohla som od neho odtrhnúť oči. Moje nohy sa nemuseli namáhať, ako by som sa vznášala. Zastavil a sadol si na peň. Potlapkal naň, čím naznačil, aby som si prisadla. Robila som všetko, čo chcel. Nebolo možné mu odolať. Pozreli sme sa na seba a začali sme sa smiať. Vlastne ani neviem na čom. Bolo mi tak príjemne ako nikdy. Ale vtom sa môj sen rozplynul ako bublina z mydlovej vody a prebudila krutá realita. Lucy na mna volala z obývačky aby som ráčila vstať. Hodila som si vankúš na hlavu a snažila som si sen vtlačiť a uschovať v hlave. Chcela som tam ostať. Nepodarilo sa to. Je ráno, čas ísť do školy....


3.Kapitola- Keď nemusíte sniť svoj sen...

27. dubna 2009 v 20:58 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  LiTtLe WriTeR
3.Keď nemusíte sniť svôj sen....
Nikdy som nebola dobrá v atletike, no šprint od dverí k laptopu mi išiel náramne dobre. Teda, ak nerátam skoro vybité zuby o dvere botníka. Schmatla som notebook a preletela voľným priestorom až som pristála na mäkkej semišovej sedačke. Nikdy sa mi nezdal môj počítač pomalý.
No teraz som mala pocit, že všetko trvá sto krát pomalšie. Povzbudzovala som ho ako mi hrdlo stačilo, za čo som si vyslúžila nechápavý pohľad Lucy.Trvalo snáď celé storočie , kým sa konečne predomnou objavila čierna plocha s logom mojho počítačového operátora a následne pozadie môjho obľúbeného futbalového klubu. Otvorila som okno s webstránkou, kde som naťukala svôj od večera jasný cieľ. Facebook.
Prišla mi jedna správa. S bušením srdca som ju otvárala. Ak by sa internet zasekol, obávam sa, že by som skolabovala. A hneď ako sa mi správa otvorila som chcela aby sa tak stalo. Správa bola od niekoho iného. Prešla som si kontakt list. Nikto nový, nikto sa so mnou nechce spriateliť. Hlavou mi preletelo množstvo otázok a nevyslovné sklamanie. Čo ak si to rozmyslel? Čo ak vypýtanie môjho mena na facebooku bol iba prejav zdvorilosti? Čo ak ho už nikdy nestretnem? Tieto otázky ma doslova zdrvovali. Rýchlo som klikla na ikonu zelenej kvetinky a prihlásila som sa na iCQ. Po hlasnom zvuku, ktorý oznamoval, že som sa práve prihlásila som začula aj iný. V tej chvíli pre mňa najkrajši zvuk. Niekto si ma pridal do kontaktov. S napätím a doslova až so stuhnutými prstami som si prezrela nick toho nedočkavca. Horela som zvedavosťou. Ten neznámy sa volal Tommy. Vážne som taká sprostá a nespýtala sa ho na meno? V duchu som zahrešila a rýchlo si ho pridala do svojich kontaktov. Po pár vetách som si bola na sto percent istá, že ON je ten chlapec, s ktorým som strávila dnes ten pekný večer. Ani som sa nenazdala a bolo jedenásť hodín večerných. Čas ubehol tak rýchlo. Za tento čas som sa toľko zasmiala ako nie za celý tento týždeň . S veľkým sklamaním som mu povedala, že musím končiť pretože ma čaká ťažký deň v novej škole. Len čo som to napísala, mojú plochu chatovacieho okna zaplavili smajlíky s plačúcou tvárou. Potešila som sa, že toto super kecanie nebolo len z mojej strany a musela som sa veľmi neochotne a lenivo vypnúť z icQ a následne z celého počítača. Síce som si ľahla pred polnocou, zaspala som krátko pred úsvitom. Spala som hádam ani nie dve hodiny. Aj to keby som nedostala mikrospánok, by som ani nezaspala od náplavu šťastia. Je fajn vedieť, že predsa tu niesom celkom sama... Aspoň čiastočne. Toto je impulz, ktorý mi určite veľa pomôže do zajtrašieho, vlastne už dneskajšieho, dňa. Ale teraz dajme prednosť mojím snom...


2.kapitola- Keď nanič nie je až také zlé..

26. dubna 2009 v 20:01 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  LiTtLe WriTeR
2.Keď nanič nie je až tak zlé
Pomaly som otvorila oči. Viečka sa síce veľmi vzpierali, ale nakoniec som ich premohla. Chcela som sa postaviť, keď som zistila, že z nepohodlného gauča ma bolí celé telo.
S podlomenými kolenami som vstala a pozrela sa na hodiny. Nedeľa, jedna hodina poobede. Lucy asi nebola doma, kedže ma nikto nezobudil. Prišla som do kuchyne. Dlho mi trvalo kým som zaostrila zrak na malý papierik, ktorý bol nalapený na hlučnej chladničke. Stálo tam:" Ak sa prebudíš, šípková Ruženka, zavolaj mi. Pôjdeme do mesta." Takže predsa len tu Lucy bola. Len ma nechcela zobudiť. V skutku som sa veľmi potešila, to je jedna z možností ako sa možem pred zajtrajším dňom rozpýliť.
Len čo som dojedla, už bola Lucy pri mne. Niekedy mám vážne pocit, že ma sleduje. Pomohla mi spratať riad a rýchlo som sa išla prezliecť. Nasadli sme do auta a už sme mali jasný cieľ- Oxford street. To je jediná ulica, ktorá si získala moje srdce. Keď sme prešli hádam všetky obchody, v ktorých ponúkali zľavy vo výške 50 %, zamierili sme si to rovno do Picadilly Circus, kde sme si sadli na kávu. Teta sa na mňa pozrela s ospravedlňujúcim úsmevom, ktorým sa mi snažila nabúrať do môjho vedomia, aby som nič nepovedala našim. Myslím, že sa obávať nemusela. Nikdy som nebola anjelik, ktorý všetko poslušne hlásil. Lucyno vedomie, že som kávu nikdy nepila, ma zaskočilo až som sa musela smiať. Privolalo to pohľady pár Londýnčanov, no ja som si ich nevšímala. Ďalej som sa usmievala, už len pri predstave, že robím niečo, o čom naši nemajú páru. Dosť som zaskočila samú seba, že sa sama, nenútene usmievam. Vonku začalo krásne svietiť slnko, tak sme vyšli z kafé baru von na terasu. Na našu smolu (možno aj šťastie) boli všetky stoly obsadené. Tak sme sa museli k niekomu vtrieť a prisadnúť si. Už už si išla Lucy sadnúť, keď som zbadala jeho. V Trnave som bola zvyknutá na to, že okolo mňa chodili pekní chlapci, ale v Londýne to bol hotový zázrak. Preto som tete rýchlo prekazila plány:"Lucy, myslím, že tam by sme si nemali sadať...Nie je na stole dosť miesta.." Lucy sa pozrela na môj prst ukazujúci smer a vtom jej to doplo. Žmurkla na mňa rýchlo hodila kabelku na miesta, aby ich nikto neobsadil. Chopila som sa svojej šance a bola som rozhodnutá nepustiť svoje teraz nájdené šťastie ani o centimeter:" eehhm...Ahoj...Možeme si k tebe prisadnúť?" začala som zvoľna milo a usmievavo. On mi odpovedal tým najkrajším úsmevom a jeho slová, ktoré povedal, neboli vobec nutné: Jasné, kľudne sadaj...vlastne...sadajte..." Lucy si všimol na poslednú chvíľu. Kecali sme celú večnosť. Teta záhadne dostávala enormne veľa telefonátov z práce a tak nás musela nechavat o samote čím ďalej tým viac a viac. Potom zrazu musela ísť na toalety. A mne bol hneď jasný jej zámer. Nemusela sa toľko snažiť. Keď sa zotmelo, bola som prinútená ukončiť tento super deň: "Už je dosť hodín..asi by som mala ísť...."hovorila som vážne, vážne veľmi neochotne. "To je v pohode, aj ja už by som mal ísť ..." povedal sklamano a dodal: "nemáš ICQ, Facebook alebo niečo podobné?" S rýchlosťou jaguára som mu nadiktovala všetky údaje a len dúfala, že nemá v úmysle použiť ich proti mne.
Vtom som si uvedomila, že možno pobyt v Anglicku nebude až taký zlý. .



1.kAPITOLA-Roztápaná ľadom...

26. dubna 2009 v 15:55 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  LiTtLe WriTeR
1. Roztápaná ľadom
Bolo sychravé počasie. Na to, že bol máj veľmi nepravdebodobné počasie. No v Lodýne by sa dalo niečo podobné čakať. Zima a vlhko z vonka ku mne pomaly prechádzali a vo mne sa začínala ozývať úzkosť. Prečo tu len sedím sama? Prečo nikoho nezaujíma ako sa mám, čo mám nové? Odpoveď bola jednoduchá. Tu, v spojených kráľovstvách, som iba necelý týždeň, takže som nemala veľa času spoznať tunajších ľudí. Pricestovala som zo Slovenska po tom, čo sa naši po viac ako trojročnej kríze dali opäť dokopy a ja som nechcela prekážať v ich nanovo medovníkových týždňoch, tak som prišla za tetou Lucy. I keď trocha nasilu a z donútenia ostatných členov rodiny.
Vedela som, že tieto pocity sú ešte nič oproti tomu, čo ma čaká najbližší týždeň. Príchod do novej školy, nové prostredie a spolužiaci, z toho všetkého sa mi robili vredy na žalúdku. Nové zoznamovania a prispôsobovanie sa niečomu novému som z duše nenávidela. V Trnave, malom malebnom mestečku Slovenska, som mala veľa priateľov. Ich sympatiu som si budovala celý čas počas mojej školskej dráhy. Ale teraz som nemala nikoho. Nikoho, komu by som mohla opísať moje nálady, poplakať si na ramene a vložiť sa mu do lona. Jediný, kto tu teraz so mnou bol, bola teta Lucy, ale len pochybujem, žeby ju to nejako obzvlášť zaujímalo. Teda, tým nechcem povedať, žeby sa teta Lucy o mna nestarala. To nie! Starala sa o mňa najlepšie ako jej to plat novinárky a spisovateľky dovolil. No nemala som nikoho vo svojom veku, koho by moje teenagerské problémy zaujímali.
Schúlila som sa do klbka v snahe zadržať čo najviac tepla, ktoré moje telo vydávalo. Ak to pôjde takto ďalej, umrznem na kosť. Pomaly, celá uzimená som sa postavila a pevne som stisla zuby. Ich drkotajúci zvuk ma znervózňoval. Krokom korytnačky som zišla po schodoch a namierila som to rovno do kuchyne. Nechala som zovrieť vodu a pripravila som si ingrediencie na horúcu čokoládu. To bol moj spoločník po celý čas, čo tu tvrdnem. S dávnom nepoznaným pocitom tepla, ktorý sa mi rozlieval po hrdle a plavil sa po celom tele, som si sadla na gauč a vytiahla som si z poličky svoj nový laptop. To ma chránilo pred smrťou ubíjajúcich takmer sedem dní. Napojila som sa na bezdrôtový internet a surfovala som po internete. Vlastne, skôr klikala na rôzne webstránky od A až po Zed. Nikdy som nemala nudnejší týždeň ako bol tento. A predsa, do školy, ktorá mi ho pekne oživí, nechcem isť, ba ani pomyslieť na to. Po pár minutách ma bezhlavé ničenie mojej myšky prestalo baviť.
Pila som čokoládu ožarovaná svetlom z počítača. Zvuk narážajúcich kvapiek dažďa na parapetu hral peknú uspávanku. A ja som po krátkom čase tejto peničke podľahla...

Ciki caki ciki cak aneb Si si istý, že Alice žije?

26. dubna 2009 v 12:20 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  DEAR DIARY
...Viete čo? Asi začnem písať..viem som strelená..ale ide iba o čisto vyplnenie môjho času medzi jednotlivými zápasmi z MS... asi to bude o...neviem čom...o nejakej babe..takej pometenej jak som ja..to sa mi bude lahko písať...

....aby som vysvetlila nadpis...Alice je naša nová korytnačka... pomenovaná podľa súmraku (kedže Bella nemože byť, ptž sa tak podobne volá moja lyžiarska prilba, a Edward nemože byť ptž naša korytnačka je ONA...) a z časti pomenovaná po mojej sestričke Alči..

...došla som na to, že vlastne ani neviem čo som vám chcela napísať...:D... v poslednom čase tu píšem aspoň podľa mňa viac duchaplné články...možno sa mýlím...ale aj tak su to stále tie moje vydieračovské keci..ale aspoň to nie je typu: dneska som bola tam a tam.... ale viac sa zameriavam na pocity (čo u mňa bezcitnej je dosť zložité..:D) ...

....a inak zistila som, že všetky city mám v hokeji a v Slovensku... inak nič moc...

...Troška ma štve ...troška dosť..že s Honey si už tak veľmi nepíšem...ptž jaksi nemáme ani jedna ani druhá čas.. včera večer som sa nudila a dala som všetky také výrazné zážitky do Wordu...neboli to všetky ani zdaleka...bola to asi taka...1/6 všetkych zážitkov..ale zato takých, že vždy keď si na ne spomenem sa začnem na plné usta smiať...a toto všetko vyšlo na jednu A4...a keby som to mala všetko...uf..toho by boloooo.....:) proste som rada, že som mohla tieto decká stretnúť...a že práve oni sú moji najkamoši a superkamoši a kamoši navždy...od malinka malička..:) ... a vlastne z velkej časti za to dakujem mojim rodičom...pretože to ONI nás zoznámili.....

....no..už iba 4 hodiny do dalšieho zápasu a 376 dní do dalšieho MS...:) čo mi vyšlo tak nejak na 6. máj..čo znamenáá...že budeme mocť mať viac ľudí z NHL...ale teraz sa zaujímajme pritomnosťou..:) a inak..objem puku je 115,774 cm3...:D ak som to dobre vypočitala...:)

Aj keď sa lepí na päty smola! SLovensko do toho! víťazstvo voláá!!!

Slovensko, SLovakia hej hej hej! prichádza sem a trasie sa zem...

25. dubna 2009 v 9:25 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  DEAR DIARY
No....takže...včera to bolo o nervy...plač zo žiaľu vystriedal napokon plač zo šťastiia..bolo to ako na hojdačke...chvílami som myslela že to vypnem...raz som to aj vypla ale nevydržala som to a zapla som ich znova....:D

....Milujem Bartečka..Lubka Bartečka...:) myslím, že chlapci si zaslúžia obrovský potlesk za snahu a bojovnosť až do konca..:)...a keď už nie do semifinále tak aspoň nepojdeme do boja o záchranu....

....To že Maďari boli túpý národ viem dosť dobre....ale ako tak vidím tak sprostými aj ostali..Veď kto to kedy videl aby vypískali našu hymnu??,...asi ich nenaučili čo je to civilizované chovanie..ale to nič..možností zapískať si nebudú mať vela....vlastne..už ani jednu...nenavidím maďarooov!!! aachrr...

...som sama doma..poobede bude u nás barbecue party...parááda..:) Ocino a Mamina oslavujú narodky...tak im aj takto želám všetko naj...dojde emacina..s ktorou som bola včera asi 4 hodiny....a taka normálka...babky dedko...ujo...

...čo dodať..snád len Maďari za Dunaj, SLovensko bez parazitov!!!

New icon..:)

19. dubna 2009 v 11:23 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  × My WoRk ×

Damn truth..;)

Hm..mám pochybnosti..

17. dubna 2009 v 21:32 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  DEAR DIARY
No...kde začať...ako som sa tešila na MS...nie som si tak istá...že sme takí akí som si myslela že budeme...no...stalo sa niečo čo som nechcela aby sa stalo, a čo som myslela že sa ani nestane.....

...Gaborík nejde na MS!! ach jaj..večer som kvoli tomu plakala....hej..nie som vadná..no možno trocha..:D Dnes sme prehrali pripravný zápas s Lotyšmi (latvija do riti!)...ja len dúfam, že sa nejako vschopíme a nebudeme taký ako minulý rok,..

....Dnes sme boli na aerobicu zo školy...omg..:D lol..to bolo..:D:D a v stredu sme boli na vybijanej..no..a nechce sa mi písať...šak vidíte...

Báj..

Drobulinké nozdry okolo dvoch drobulinkých dierok uprostred detskej tváre sa rozšírili ako kvet v rozpuku...

13. dubna 2009 v 10:44 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  DEAR DIARY
...Naschvál som nedávala nadpis šibi ribi mastné ribi...blah blah blah...veľka noc je sviatok, ku ktorému nepripáda v mojom živote žiadny význam, žiadna sympatia...Je to len sviatok aby sa nepovedalo (dúfam, že mi teraz odpustia všetci kresťania...:D),takže ani necítim potrebu začinať tak článok.....
...Nadpis je od jednej z tých najúžasnejšich kníh, ktoré nám knihkupectvo (u mňa skôr Lubka...)ponúka..Je to kniha, ktorú som ešte nemala možnosť prečítať celú, no i nazačiatku vidím, že je skvelá..Je to Parfúm- príbeh vraha...som na 5 kapitole a až na 4 kapitole sa to začalo podobať s filmom..ale ako to už býva...či v harry potterovi alebo v twilighte...aj túto značnú časť deja úplne odsekli, zmenili...ale to je jedno...odporúčam prečítať...

... Dneska som celý deň na nervy...nie kvôli šibačom...to nič...neotváram..ignor..ale..o 11 dní sa začínaju majstrovstvá....teraz sa nám formuje tím z NHL hviezd..podľa najnovších info Detroit prehral.....ale dnes by sme mali oficiálne vedieť, či ide Gaborík alebo nie...a na tom mi záleží viac ako na iných...som si k nemu troška prilipla...(fúúú čo to čítanie knih robí s mojím jazykom..:D)..Ja len dúfam , že budeme dobrí ako v roku 2007 kedy to nebolo zlé...len ten ***** rozhodca zjavné nemal Slovákov moc v laske!! ...ale to je teraz už jedno..:)

...hm...dnešný deň ma čakajú návštevy..nudná bude hlavne u dedkovcov..:) ale to neva...moj náramok pre Moniku ktorý robim (farby= biela.modrá.červená..:D) a Parfúm ma hádam z nudy vytrhnú....potom pojdeme navštíviť ešte sesterničku z druhého kolena a tretieho lakťa..strašne zlatéé babbooo..:)

No..a to je asi aj všetko čo som vám chcela povedať..snád len prežite v zdraví tento pre mňa nudný a nijaký deň...

Há Há..a ešte raz Há!

12. dubna 2009 v 14:44 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  TYPING...
Hm..vlastne ani neviem prečo píšem článok..je veľmi málo hodín aby sa stihlo niečo veľmi podstatné stať..NUDA NUDA a opäť raz NUDA! ...a takto to chodi deň čo deň,týžden čo týžden ,hodinu čo hodinu... nič...prázdno...
..a takto to je stále odkedy sme sa presťahovali...keď sme bývali ešte na prednádraží, čiastočne v centre Trnavy...to bol život..každý deň som behala po vonku a hrala futbal so susedmi... modriny,škrabance a vyvrtnutý členok bol chlieb náš každodenný. Prišla som o 21.00 domov a zasadla na polhodinu na PC...ale..všetko pekné sa musí skončiť..
Vlastne ani neviem, či ten nápad presťahovať sa bol taký dobrý, či zlý...je to fajn mať velký dom..peknú zahradu..bazen..a velku izbu..no toto všetko som už teraz ochotná vymeniť za svoju menšiu izbu v byte,v ktorom sme bývali...ted.a..vlastne..ja ani neviem...možno to hovorim iba teraz...
Pomaly ale isto sa zo mňa stáva zavislák na ICQ, Booome, Facebooku a podbných hovadínach...pretože...mam strašne veľa voľného času a to ma sere...teda...ja si robím svoj nevoľný čas až príliš voľným a neviem čo od nudy..
Boli isté plány,že sa budem bifliť na každú hodinu...ale..nepodarilo sa...preto som začala chodiť na breakdance..(čo nie je moja parketa) ... len aby som nemala tolko voľného času...dlhšie v Trnave ostávať každý deň nemožem a tak mi neostáva nič iné ako sa nudiť..fasa..istým spôsobom moj skate je pre mňa vykupením...a s foťakom som stále väčšia a väčšia kamarátka... už sa teším na leto..na ten nával neskutočnej slobody...na kamošov...na bazén..na chodenie po trave..robenie stojok..a neviem čo všetko..na futbalové turnaje u nás doma..a na bagbintonové rekordy..toto všetko mi tak strašne chýba...
...nič..mám iba silné rečí..všetko ma pre a proti..a náš dom by som nikdy nevymenila...teda..aj keby..určite by som to lutovala..chce to len čas zvyknúť si...

Keď sa vydierač hrá na fotografa...

11. dubna 2009 v 20:16 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  PHOTOS
No..:D:D dosť úbohé...Nuda bola..a dosť veľká..aleto nevadiííí..:D:D
Ako sme s Monikou konštatovali..tento macíík moj najkrajši menom Rusík (ktorý to schyta vždy ked sa nudim...) má napätý výraz v tvári a z jeho očiek možete až čitať otázku: Pôjde gaborík na MS alebo nie? (:D:D to viete..ja fanatik..:D)



Faninka Queenu, Simple Planu a výrobca vlastných CD sa nezaprie..;)




Môj Bordel... (nie, nie je to erotická linka! :D)


a nakoniec moja maličkosť, aneb: Locked in the hell...:)



čo dodať..snáď len SLOVENSKOOOOOOOo...:D:D

Milujem vôňu pokosenej trávy..

11. dubna 2009 v 16:38 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  DEAR DIARY
Dnes ráno ma zobudil nejaký sprostý pes z našej ulice..zavýjal, haukal..myslela som že ho zabijem...ale potom ani neviem ako prestal...tak som si šla znova ľahnuť...spala som spala spala a zase spala..ráno (teraz už skor poobedie..:D) som otvorila Nov a začala som čítať..došla som k záveru, že je to deprimujúca kniha..aspoň tá časť kde som.. Moje čítanie prerušilo až kričanie maminy z dola, ktorým nám jasne dávala najavo, že sme prespali viac ako bolo treba.. rozhodla som sa neodpovedať...Bola som taká rozospatá, že som nevládala vnímať zvuky a nie to ešte odpovedať..Keď som sa konečne vchopila a postavila s úmyslom naraňajkovať, skoro ma trafil šľak pri pohlade na hodinky...bolo 12.30...alebo tak nejak..presne o pol hodinu sa mi začinal trening..a ja som sedela na posteli v nočnej košeli...ísť na tréning mi prišlo maximálne nereálne. Hneď z rána som sa napumpovala adrenalínom, keď som ocinovi podávala náradie, lebo opravoval strechu...stačil jeden pohyb a bola by to moja posledná činnosť..ani neviem ako som to prežila..:D po pár hodinách som sa prezliekla do letných vecí a šup to na záhradu...mala som silné pokušenie lahnuť si do travy...lenže nemožem..ako som už spominala, naša tráva nie je na tolko schopená po zime aby som sa tam mohla valať.. odolala som tomu..Milujem slnko,vetrík, a vôňu čerstvo pokosenej trávy...ano..našla som nové hobby...kosenie trávy...vážne je to vtipná práca..:D až pokým nepreseknete kábel od elektriny..:D (to sa mi nestalo..:D:D) ...asi pojdem vyvenčiť svoj foťák alebo skate..je idealne počasie na oboje..dúfam, že ma moj foták nesklame a nevybijú sa batertky...:)
Toť vše..:)

Myslíím, myslíím...ČO??!!

10. dubna 2009 v 14:09 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  TYPING...
Začitala som sa do blogových článkov a došla som k jednému záveru...CHCEM BYŤ AKO BUMBLEBEE! že prečoo? Čítam jej články..nedá sa prestať..chcem mať jej talent na fotografovanie..jej talent na písanie článkov... ale kedže zrovna ja som sa musela narodiť ako originál ktorý nemá konca kraja, tak nemám talent absolútne na nič, jedine ak na maléry... Prihlásila som sa dnes na blog pre to, aby som splodila nejaký článok , ktorý bude taký dobrý ako je ten lentilkin..ale došla som k záveru že to sa neda..:D a došla som este na jedno..som strašnýý ale strašnýý sebec..s deckými názormi..a chalanskou povahou..:D Fajn..som dospelácky sebec s deckými názormi a chalanskou povahou..parada..:D kde je to dievčatko, čo nosilo ružove šatičky, topánky na podpätku, malovalo si ústa a nosila zapletané copíky?? Zjavne veľmi daleko od terajšieho Vydierača. Tieto všetky už dávno minulé veci vystriedal spartakovský šál, skate, tenisky a jediné čo z make-upu potrebujem je ceruzka na oči... Neviem aká je to zmena..ako pre koho..pre mňa je to zmena ktorú som si vlastne ani nevšimla..a pritom sa môj charakter tak od základu zmenil... No niečo ostalo celé a nepoškrvené. Názory a povaha..i keď rodičia mi často hovoria vety a výčitky typu: Keď si bola malá, si bola taká zlatá, spolahlivá, rozumná...No moja odpoveď na to je, že som dostala konečne rozum a žijem si svoj svet so svojimi pravidlami, ktoré porušujem..Niekedy mám také chvílky lahnuť si do trávy s Parfúmom a nič iné len čitať a čítať..alebo uživať si slnko..ale najčastejšie neviem čo vlastne chcem..prídem na PC a po pol hodine sa začnem mrte nudiť..idem preč robiť niečo ine..ale potom sa zas vratím..veď čo ked tu je ľubka alebo niekto podobný?...toto ma už nebaví..chcem ísť na trávu, robiť hovadiny...(lenže tráva nie je ešte tak života schopná aby sa po nej mohlo chodiť..) chcelo by to zmenu..šak život je o zmenach...ale aj tak som rada , že som kto som, kde som a čo som...;) pretože chcem žiť tak že keby ma zajtra zrazilo auto aby som mala v pekle na čo spomínať..:) Inak som tak rozmýšlala..myslite že sa fotky vedia roztápať?? :D:D lebo určite by som si ich rada zobrala do hell...ked už sa tam mam pariť nech aspoň s pocitom, že nelutujem....

My life..my secret world..

9. dubna 2009 v 16:54 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  TYPING...
Žijem vo svete kde:
  • dávam pravidlá ja (a zároveň ich aj porušujem)
  • kladiem otázky ja (odpovede ma trápia iba u pre mňa dôležitých ludí, alebo u zaujímavých ludí)
  • je kamarástvo medzi chalanom a babou (neznamená že keď ideme von s pár chalanmi hned musíme s nimi chodiť-pár ludí to nikdy nepochopí..)
  • mi možeš hovoriť čo chceš (aj tak si myslím svoje)
  • neznamená to, že idem s niekým kto napr. fajčí alebo nadáva, že nadávam a fajčím aj ja!
  • časté vychádzky do mesta nerobia problém (nemali by..)
  • verím iba honey
  • každý Trnavčan a Slovák ma u mňa plus (záleží pri akom športe..:D:D)
  • nikdy neodmietam pomôcť (pokial nejde o domáce práce)
  • Veľká noc je sviatok, len aby mali čo napisať do kalendára (zbytočnosť!!)
  • má každý rešpektovaný názor a za názory by nemal byť trest!
  • podľa toho čo počuvam a ako sa učím neodsudzujem ludi..
  • sa učím,len mi nikdo neverí!!
  • skutočných priatelov je len pár
  • nikomu nemožeš veriť (oonly honey)
  • pretvárka je chlieb náš každodenný
  • si možem povedať hocičo, čo chcem
  • je tento článok totalne zbytočný..:(

Olééé Olééé Olééé Olééé a vernosť Trnave!!

9. dubna 2009 v 9:40 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  DEAR DIARY
Fúúú...tak včera to bol deň....najskôr sme písali porovnávaci testz matiky..potom ma vytiahla z dejaku..potom sme boli v meste na zmrzke cez hudobnú..:D a cez fyziku som myslela že ešte pat minút a vážne tam zaspím..:D potom som išla do staničáka za Gabikou..celú cestu som si spievala chorále Trnavy (kedže odchadzal special vlak do Blavy na derby Spartak vs. Slovan..:D) a pak som fičala na tréning..a potom k lujze..:D kde sme sapokúšali skákať na skate..:D No..lujza utrpela menšie poranenia ale žije..:D V simsoch sme si s nou vytvorili tzv. Cobain Family...Začíname sa zaoberať Kurtovou smrťou..Cortney love to je ináá svina (neriešte..:D) Potom pre mňa prišiel ocino..a som sa dozvedela krásne správy..Spartak vyhral nad Slovanom 2:1 ooo yeah! ..Skalica vyhrala nad Košicami...a večer Chelsea vyhrala nad Liverpoolom,..krásny večer za nami..:D a mohla som isť spokojne spať..:D

Prvýý aprííl..:D

1. dubna 2009 v 15:01 | _Mr[$]._VyDiEr@C |  DEAR DIARY
Hellou!
Ooch..na tento deň som čakala stráášne dlho..po prvé žeby nam mali profáci dovoliť haluze (MALI!) aže sme mali skrátene vyučko ...no..prvé dve hodiny nám fory dovolili..a potom lietali neospravedlnené hodiny..:D:D nuž-...mne sa dobre smeje..:D už je iba 24 dní do MS...a Monika moja milovana si dneska vrazila rohom skrinky do oka...(a ja som sa nevedome zacala smiat lebo som nevidela ze co spravila..za čo sa jej velmi hlboko ospravedlnujem..) Potom sme mali ešte pár nudných hodin a išli sme do ASA, kde som si kúpila novéé riflee...:) po ceste som stretla narcis (trénerka..:D) a ideme si s Monikou len tak po pešej zóne a zrazu taky t-pac (mohol mať tak okolo 28 rokov) namierený prst na mňa a že: Máš velmi peknú mikinu...šak bodaj by nie ked bola spartakovská..:D:
Konec..:D